Eleanor Rigby

Pohybovať sa vedľa mňa musí byť niekedy ako padanie smerom hore - kĺžete sa stúpajúc na špičku ľadovca, už už ste víťaz, už už sa šmýkate späť.

Som hrdou majiteľkou posledných dní. Tie boli nešťastné a depresívne. Pretože preto.

A som hrdou majiteľkou dneška. Pretože som si kúpila jar, je len moja, vlastním ju, som šťastná. Hryziem do uvareného vajca a žužlem dvanásty biely jogurtisko za posledných 24 hodín. Už nikdy, nikdy nebudem piť alkohol a tento mesiac ozaj prestanem fajčiť. Hej, a ostrihala som sa. Nie je to to, čo som chcela, ale čo už je v mojom živote tak, ako si naplánujem?

Vonku sa jednoducho koncentruje sviežosť. A mne sa veľmi chce. Čokoľvek. Nakresliť si červené sandále, odtancovať na nich až do Lisabonu, na Baixe si dať ľahké bacalhau, zaspievať si vzducholoď, odletieť na nej do rozprávky, bosá stepovať na huňatej akvarelovej tráve, hojdať sa na Daliho hodinách, a potom si týždeň nechať masírovať šiju., pretože je stuhnutá, mrška, celá z posledných dní napätá.

Ak sa ešte niekedy vráti zima, odídem trucovať do najbližšej jurty a už ma nikdy nikto nevytiahne von. Tak.